Všetky novinky
TLAČOVÁ SPRÁVA - Konferenčné fórum "Koniec rečí, ideme k veci" - od TEÓRIE k PRAXI
23. septembra 2016Prvé skúsenosti so zákonom o verejnom obstarávaní
Viac ako päťdesiat percent opýtaných neočakáva, že nový zákon o verejnom obstarávaní zabezpečí väčšiu transparentnosť zákaziek. Väčšina respondentov si myslí, že neprináša zjednodušenie verejného obstarávania, alebo že ho dokonca skomplikoval.
Ukázal to prieskum, ktorý robila od júna do augusta tohto roka vzdelávacia spoločnosť OTIDEA v spolupráci s Centrom spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Jeho výsledky boli jednou z tém, ktorými sa dnes v Bratislave zaoberali účastníci tretieho tohtoročného konferenčného fóra Verejné obstarávanie 2016,ktoré pripravuje OTIDEA. Tento raz s mottom Koniec rečí, ideme k veci – od TEÓRIE k PRAXI. Stretnutie bolo venované problematike verejného obstarávania, najmä skúsenostiam, ktoré majú jeho účastníci po niekoľkých mesiacoch platnosti nového zákona (platí od 18. apríla tohto roku).
Prvé skúsenosti
Účastníci sa venovali témam v dvoch paneloch. V prvom, nazvanom Akých bolo prvých päť mesiacov účinnosti nového zákona o verejnom obstarávaní diskutovali experti o rozbehu novej právne úpravy.
Ako na úvod informovalapredsedníčka Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) Zita Táborská, podľa nového zákona bolo vyhlásených 1 176 súťaží, z toho 375 nadlimitných. Jej úrad vydal 325 metodických usmernení. Zriadil Fórum expertov, ktoré má prinášať spätnú väzbu z procesu verejného obstarávania a prichádzať s návrhmi riešení.
„Zatiaľ sa stále ešte len recyklujú problémy, ktoré sme riešili aj pri starom zákone,“ povedal o pripomienkach a dotazoch k novej právnej úprave Peter Kubovič z odboru metodiky a elektronického verejného obstarávania ÚVO. „Čakáme na nové. Napríklad okolo toho, že účastníci opustia kritérium najnižšej ceny. Stále pri tomto procese totiž uniká, že verejné obstarávanie nie je len prostriedok, ako obstarať čosi najlacnejšie, ale to môže byť najmä nástroj politík samosprávy, alebo povedzme podpory malého a stredného podnikania,“ hovorí.
Roman Osika zúseku primátora - oddelenia verejného obstarávania Mestského úradu Žilina ocenil viaceré zmeny, ktoré priniesol nový zákon, napríklad možnosť delenia zákaziek, podporu cezhraničného podnikania či skrátenie lehôt. Hilda Gajdošová, lektorka pre verejné obstarávanie tiež vyzdvihla novú možnosť podporovať malé a stredné podniky a ich účasť vo verejnom obstarávaní. „Na druhej strane vidím opatrnosť účastníkov v prvých mesiacoch platnosti zákona a v mnohých ohľadoch zvýšenú administratívnu záťaž,“ zdôraznila. Prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol Kováčik povedal, že v oblasti verejného obstarávania Slovensko ušlo veľký kus cesty. Vyzdvihol napríklad, že sa výraznejšie podporuje účasť drobných a miestnych podnikateľov, alebo že v súťažných podmienkach sa dbá na ekologické faktory.
Nechoďte bezhlavo cez elektronické trhovisko
V diskusii na túto tému zazneli napríklad výhrady na priveľmi podrobnú a pre laikov málo zrozumiteľnú metodickú príručku, ale tiež na elektronické trhovisko, v ktorom je najnižšia cena jediným kritériom.
Z. Táborská využila toto fórum na výzvu obstarávateľom: „... nechoďte bezhlavo cez elektronické trhovisko“. Malo by tadiaľ ísť obstarávanie bežných predmetov, napríklad kancelárskych potrieb. V žiadnom prípade nie zložité stavebné práce, napríklad rekonštrukcia kultúrnej pamiatky. Viacero otázok a vyjadrení sa týkalo takzvaného Jednotného európskeho dokumentu, ktorý má uľahčiť preukazovanie podmienok účasti podnikateľov - záujemcov o verejné zákazky. Ale debatovalo sa aj o hodnotiacich kritériách, medzi ktorými doposiaľ prevažuje najnižšia cena. Ako zdôraznil R. Osika, odchod od tohto kritéria nie je jednoduché obhájiť, okrem iného na to citlivo reaguje aj verejná mienka.
Chyby pri eurofondoch
Témou druhého panelu konferencie bolo verejné obstarávanie z hľadiska implementácie projektov Európskych štrukturálnych a investičných fondov. Diskutujúci sa zaujímali najmä o zodpovednosť kontrolných orgánov pri chybách pri čerpaní. Riaditeľ odboru podpory implementácie fondov EÚ Úradu verejného obstarávaniaTomáš Lepieš to tiež považuje za problém. Pripomína, že je dôležitá prevencia, obstarávatelia veľmi zriedkavo využívajú možnosť preventívne – ex ante – posúdiť svoj postup. Peter Kostolný, generálny riaditeľ sekcie operačných programov Úradu vlády SR zdôraznil, že ak riadiaci orgán urobí pri kontrolách chybu, tiež je za to zodpovedný. „Každý je postihnuteľný,“ zdôraznil. Ale definitívna zodpovednosť je na prijímateľovi. Z. Táborská zdôraznila, že kontrolné inštitúcie komunikujú a ich postoje ku konaniu obstarávateľa by mali byť totožné.
Podľa T. Lepieša sa najčastejšie chyby stále opakujú. Úrad verejného obstarávania ich pravidelne zverejňuje – ide napríklad o možnosť rozdeliť zákazku a priame rokovacie konania. To je podľa neho aj problém vo vzťahu k Európskej komisii. Branislav Hudec pridal medzi najčastejšie pochybenia podmienky účasti, konflikt záujmov, posudzovanie hospodárnosti. „Ďalším problémom je stanovenie predpokladanej hodnoty zákazky,“ dodala Nataša Štefániková, kontrolórka zo sekcie kontroly európskych fondov Najvyššieho kontrolného úradu SR.
Čo prezrádzajú čísla
Výsledky prieskumu Nový zákon o verejnom obstarávaní a elektronické trhovisko, prezentoval na konferencii Ivan Lichner, vedecký pracovník Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Čosi vyše 60 percent opýtaných si nemyslí, že elektronické trhovisko malo zásadný vplyv na mieru korupcie vo verejnom obstarávaní.
Takmer polovica obstarávateľov nebude vo verejnom obstarávaní najčastejšie používať kritérium najnižšej ceny. Je to v protiklade s doterajšou praxou, keď v rokoch 2014 a 2015 v prípade nadlimitných zákaziek sa toto kritérium uviedlo v 83 percentách zákaziek. Teraz plánuje až 44,6 percenta použiť kritérium ekonomicky najvýhodnejšej ponuky.
Tlačovú správu o podrobných výsledkoch prieskumu vydá spoločnosť OTIDEA v októbri.
Napísali o konferencii:
Úrad pre verejné obstarávanie, čítajte TU
Úrad pre verejné obstarávanie, čítajte TU
